Cigánska kriminalita a debilita potvrdená?

24. November 2011, Prečítané 1 743x, misun, Nezaradené,

I keď štatistiky a vedecké výskumy nám jednoznačne dokazujú, že medzi Cigánmi sa nachádza veľké množstvo kriminálnikov a retardovaných jedincov (pravdepodobne v dôsledku incestného pomeru), osobný zmysel pre spravodlivosť  a svedomie mi nedovolia uplatniť princíp kolektívnej viny. Asi aj preto  nechcem hádzať všetkých Cigánov do jedného vreca.  Chcem byť spravodlivý, pretože viem, že aj medzi Cigánmi sa občas nájdu slušní ľudia, ktorí prevzali hodnotové zmýšľanie väčšiny. Každý spoločensky prospešný  človek bez rozdielu si zaslúžia úctu, uznanie a  ochranu pred neprávom.
V súvislosti s neúnosnou úrovňou kriminality cigánskych asociálov si vám tu dovoľujem predložiť jednu časť mojej štúdie v ktorej napriek tomu, že sa zaoberá najmä reformou slovenského väzenstva,v nižšie uvedenej časti odhaľuje aj zaujímavé čísla a  informácie o slovenských  Cigánoch.

Kompletná štúdia bude už čoskoro uverejnená na našich internetových stránkach.

Dovolte mi ale, aby som vám skôr ako začnete čítať pripomenul  niektoré z nedávnych útokov cigánskych asociálov uverejnených v tlači:

(korzar.sme.sk- 16. 7. 2011)
„Sedemdesiatdvaročná starenka z  Lipian (okres Sabinov) zažila včera napoludnie obrovský šok. Keď kráčala po chodníku, prepadol ju miestny osadník. Vtiahol ju do kríkov a  pokúsil sa ju znásilniť!“

(novezamky.sme.sk – 30.6. 2011)
„Tridsaťdeväťročný kriminálnik z  Jelky prepadol dvoch dôchodcov. O niekoľko hodín ho chytili pred Hurbanovom, Má na konte lúpeže v niekoľkých okresoch.“
(krimi.noviny.sk- 13. 6. 2011)
„Pred domovom dôchodcov v Nitre prepadol lupič 87-ročnú babičku. Bezbrannej žene vytrhol z rúk kabelku. Staršieho muža však našťastie zadržali okoloidúci. To, čo následne zistila polícia, vyrazilo všetkým dych…. Páchateľom bol totiž dvojnásobný vrah, ktorý sa len nedávno vrátil z  väzenia.“
(topky.sk – 15.11.2010)
„V sobotu sa mladý Július (18) vplížil do spálne rodinného domu v Kameňanoch. Napadol tu ženu (67), začal ju škrtiť a pýtal si sex. Ani po niekoľkých pokusoch sa mu to však nepodarilo. Dôchodkyňu preto prinútil uspokojiť ho orálne. To všetko pred očami jej matky (90)!

„Po dvoch hodinách sexuálneho násilia si vypýtal všetky peniaze, čo majú doma,” informovala banskobystrická policajná hovorkyňa Mária Faltániová. Ženám mladý zvrhlík ukradol 50 eur.“

Úryvok z mojej štúdie- Nová koncepcia slovenského väzenstva- letné pracovné tábory:
Všadeprítomný spoločenský úpadok a stúpajúca kriminalita nám postupne odkrýva pravdu, že extrémna liberalizácia a humanizácia väzenstva Slovensku skôr uškodila. Nie je žiadnym tajomstvom, že v mnohých prípadoch dnes odsúdení väzni (najmä pokiaľ sa jedná o nemajetných asociálov) vďaka prehnanej humanizácii vedú vo väzniciach kvalitnejší život, ako keď boli na slobode.
Význam extrémnej humanizácie väzenstva v rozhovore pre denník SME (uverejnenom 15. 11. 2004) spochybnil aj riaditeľ  leopoldovskej väznice LADISLAV KISS keď na otázku „Či môže väzenie napraviť zločinca?“ povedal: „…Určité výskumy kritizovali veľmi dobré podmienky výkonu trestu a pripisovali im recidívu. Výkon trestu vraj nepôsobí na páchateľov odstrašujúco. Značné percento ľudí žije vo výkone trestu v lepších podmienkach ako v civilnom živote… Bezdomovci bez rodinného zázemia v septembri spáchajú ľahký trestný čin, aby sa na zimu dostali do väzenia. “
Nebezpečný vývoj kriminality na Slovensku po roku 1989 dnes priznávajú aj samotní sociológovia. V  knihe ZÁKLADY SOCIOLÓGIE od autorov Doc. PhDr. Jána Sopóciho, CSc a PhDr. Bohumila Búzika (2006, s. 138-139) je napríklad uvedené: „ Údaje policajnej štatistiky umožňujú odhaliť štyri hlavné vývojové trendy kriminality v  SR. 1.Výrazný nárast kriminality po roku 1989. Na Slovensku bola kriminalita po v 80. rokoch 20. storočia kriminalita stabilizovaná – ročne sa evidovalo asi 50 000 trestných činov. V rokoch 1989 až 1993 ich počet prudko vzrástol asi trojnásobku úrovne kriminality z 80. rokov. V  posledných rokoch znovu stúpa a v roku 2004 dosiahla úroveň viac ako 130 000 registrovaných trestných činov.“
I keď podľa aktuálne dostupných údajov štatistického úradu, má  kriminalita na Slovensku klesajúcu tendenciu- pohybuje sa niečo cez 100 000 trestných činov, nemáme čo oslavovať. Mnohí odborníci upozorňujú, že štatistiky trestnej činnosti sú z dôvodu lepšieho hodnotenia výsledkov polície zámerne skresľované. V štatistikách dnes údajne chýbajú najmä tie druhy trestnej činnosti, keď je páchateľ neznámy: drobné krádeže a lúpeže, ale aj veľká organizovaná kriminalita.  Pritom by sme nemali  zabúdať, že po roku 1989 prestal existovať, aj pôvodne veľmi rozšírený trestný čin príživníctva.
Zaužívaným spôsobom štátnej manipulácie počtu trestných činov je aj umelé prekvalifikovanie trestného činu na priestupok.
K  takémuto nekalému postupu zvádza policajtov aj nový hodnotiaci systém práce, ktorý  nastavil policajný prezident Jaroslav Spišiak. Ten doslova komicky po svojom vymenovaní do funkcie, z kancelárie od stola určil, koľko sa má v roku 2011 na Slovensku stať lúpeží a krádeží aut.
Pokiaľ ale zohľadníme demografický vývoj v SR, tak nápad pána Spišiaka možno považovať za absolútne nelogický. Nezabúdajme, že najmä na východnom Slovensku sa nám dnes vo veľkom rozmnožili mentálne postihnutí a  zaostalí asociáli, páchajúcich násilnú trestnú činnosť. Asi aj preto incest, lúpeže a znásilnenia tam nie sú nič výnimočné.
Potvrdzuje to aj profesor. PhDr. Anton Heretik, PhD. vo svojej knihe FOREZNÁ PSYCHOLÓGIA  pre psychológov, právnikov, lekárov a iné pomáhajúce profesie (2010, s. 370-374) , ktorú vydala Bratislavská vysoká  škola práva.  V knihe sa  máme možnosť dočítať, že z hľadiska populačného trendu ktorý je u Cigánov (Rómov) 3,5- krát rýchlejší a značne odlišného cigánskeho morálneho kódexu od majority, je veľkým problémom práve kriminalita mladistvých Cigánov. Podľa najnovších „porevolučných“ údajov z východného Slovenska (Turok, 1991) bol celkový podiel Cigánov na všeobecnej kriminalite 45,5 %, na násilnej trestnej činnosti 37,6 %, na lúpežiach 79,5 %, znásilnení 44,4 %, ublížení na zdraví 33,3 % a na vraždách 50 %. V rámci celého Slovenska predstavoval podiel Cigánov na kriminalite mladistvých až približne 40 %. Z toho na vlámaniach sa podieľali 62,2 %, lúpežiach 55 %, krádežiach 52,8 % a pohlavnom zneužití 40 %. Osobnosť mladého cigánskeho delikventa je podľa Štěchovej a  Večerku (1991) charakterizovaná týmito črtami: nedostatočnou hygienou, podpriemernou úrovňou psychomotoriky, znížením pracovnej spôsobilosti, vysokým výskytom organickej či získanej telesnej chyby. Omnoho závažnejšie sú však nálezy v intelektovej sfére mladistvých   cigánskych kriminálnikov, pokiaľ ich porovnáme s delikventmi z pomedzi majority.
Z  celkového počtu cigánskych kriminálnikov bolo pravdepodobne v dôsledku rozšíreného incestného pomeru v 84 % postihnutých rôznym stupňom mentálnej retardácie -16 % k ťažkým debilom či imbecílom, 24 % do pásma strednej debility a 44 % medzi podpriemerne inteligentných až ľahkých debilov. Heterik (2010, s. 375) vo svojej knihe ďalej o Cigánoch napísal: „Mnohé poruchy správania, ako sú krádeže, lúpežné prepadnutia, ruvačky, sexuálne styky s maloletými, nie sú považované za porušenie interných noriem, ba často sú oceňované. Trestne sankcionovaný jedinec sa rómskou pospolitosťou berie skôr ako martýr, trpiteľ, nie ako „čierna ovca“. Istý paranoidno-hostilný postoj k majorite, ktorý je výsledkom stáročia trvajúcich sociálnych konfliktov…V mnohých rómskych rozprávkach hlavný hrdina Róm prekabáti gádža…Možno uvažovať i o tom, či vyššia rómska kriminalita je spôsobená defektmi v motivácii správania, najmä väčšou primitívnosťou hodnôt a potrieb…Právne normy berú ako cudzie- heteronómne- vnútorne ich neakceptujú, neuznávajú a ani v správaní nerešpektujú.“
Pri súčasnom stave kriminality, ako aj nedobrom demografickom vývoji, je preto otázne, či má Slovensko riešiť problémy väzenstva zvyšovaním rozpočtu s cieľom zlepšovať životné podmienky väznených asociálov.
Každý štát musí v prvom rade zabezpečiť slušný život občanom ktorí tvoria hodnoty a dodržiavajú zákony, nie kriminálnikom a asociálom. Trest väzenia nesmie byť nikomu príjemný, pretože inak stráca svoj výchovný charakter.

Plne si uvedomujem, že súčasná kritická situácia v slovenskom väzenstve je najmä v dôsledku liberalizácie a humanizmu našej spoločnosti veľmi zložitá.

Na zvládnutie všetkých problémov bude potrebné, aby Slovensko zaviedlo ešte veľké množstvo legislatívnych zmien v súlade s praktickými spoločenskými potrebami. V tejto mojej úvahe som sa vám preto pokúsil načrtnúť aspoň niektoré z mojich, nápadov, ako by sa tieto problémy dali pomerne efektívne a ľahko riešiť.

Celkovo tak moju novú koncepciu väzenstva a spravodlivosti možno zhrnúť do šiestich základných bodov:

Môj návrh pracovných táborov pre odsúdených chápte v prvom rade, ako finančne dostupné, krízové opatrenie, ktorého úlohou je zabrániť spoločenským škodám, ušetriť verejné financie a ochrániť slušných ľudí (ich životy, zdravie a majetok).

S prihliadnutím na osobu páchateľa pokladám za dôležité, aby pracovný tábor plnil štyri základné úlohy:

-izolácia,

-zastrašovanie,

-potrestanie,

-prevýchova.

Popritom, ďalšou veľkou výhodou pracovných táborov môže byť aj zamedzenie nadmerného rozmnožovania asociálov prostredníctvom pohlavnej separácie odsúdených. Nezabúdajme, že závažným problémom nášho Slovenska je aj aktuálne nebezpečný demografický vývoj, keďže sa vo veľkom rozmnožujú práve spoločensky nepoužiteľní cigánski asociáli.

Som si istý, že niektorí z vás s mojimi návrhmi nesúhlasia, ale ako sa hovorí „sto ľudí sto chutí“. Kritiku a nesúhlas očakávam najmä z radov takzvaných falošných humanistov a samozvaných intelektuálov, ktorí vôbec nevedia aká je realita, pričom majú len plnú hubu rečí od stola pri pive, alebo z kancelárie.

Tento článok som sa rozhodol uverejniť po mnohých osobných rozhovoroch s férovými policajtmi- mestskými aj štátnymi v rámci celého Slovenska, ktorým rovnako ako mne vadí, že podľa dnes platných zákonov dochádza zväčša k diskriminácii slušných ľudí a naopak asociáli zostávajú nepotrestaní. Za dôkaz považujem aj vlastný mikro prieskum, uskutočnený formou petície na vzorke 100 policajtov od 1.6.2011 do 20.8.2011. Všetkých 100 (100%) opýtaných policajtov priznalo, že je vhodné, aby na Slovensku nastali zmeny zákonov s možnosťou reálne postihnúť aj nemajetných asociálov pravidelne páchajúcich priestupky (kdeže dnes to je nemožné).

Zdôrazňujem, po rozhovoroch s férovými policajtmi, nie s protekčnými a zakomplexovanými hlupákmi, ktorých je dnes na polícii tiež dostatok.

Moji prípadní kritici určite použijú argumenty tipu: to nie je možné, pracovné tábory sú nehumánne, alebo svet nám to nedovolí (Pod svetom majú pravdepodobne namysli USA a Izrael).

Takýto mudrlanti by si mali uvedomiť, že každý rozumný a slobodný národ si vytvára právne normy, podľa vlastných – aktuálnych potrieb a nie podľa toho čo považujú za správne nejakí samozvaní intelektuáli. Netvrdím ale, aby Slovensko v prípade potreby neprebralo od iných národov určité, už overené prvky právnej kultúry. Osobne sú mi napríklad veľmi sympatické niektoré časti islamského práva šaría, ktoré umožňuje trest smrti, ale aj rôzne formy telesných trestov (bičovanie, palicovania, amputácia končatín). O efektívnosti islamského práva dnes svedči aj veľmi nízka úroveň kriminality v Iráne. Predpokladám, že najmä trest bičovania by dnes východnému Slovensku pomohol vyriešiť neúmerne stúpajúcu cigánsku kriminalitu (bohužiaľ som si plne vedomý, že v dnešnej prehumanizovanej Európe sú takéto opatrenia nerealizovateľné).

Budúce zavedenie letných pracovných táborov nemusí pre Slovensko predstavovať žiadny medzinárodný problém a to najmä keď ako argument poukážeme na situáciu v dodržiavaní ľudských práv v iných štátoch.

Pripomeňme si niektoré zaujímavé informácie:

-USA (trest smrti, indiánske rezervácie, pracovné tábory, zároveň v rámci boja s terorizmom na Guantáname dochádzalo aj k mučeniu a väzneniu bez riadnych súdov),

-Rusko (bývalé sibírske gulagy dnes fungujúce ako nápravné pracovné kolónie),

-Izrael (strieľanie do neozbrojených demonštrantov, blokádou palestínskeho územia dochádza ku kolektívnemu porušovania ľudských práv civilistov),

- Francúzsko (hromadné deportácie asociálnych Cigánov z krajiny),

- Irán (trest smrti, bičovanie, amputácia končatín páchateľa).

Ako som už naznačil, každý národ by mal mať také právne normy, ktoré najlepšie ochránia slušných a spoločensky užitočných ľudí.

Slovenky, Slováci, naša vlasť je ohrozená a preto už nie je čas sa naďalej hrať na ľavicu alebo pravicu. Budúcnosť slovenského národa dnes zachránia len obdobné opatrenia na podporu rodiny, aké sme poznali pred rokom 1989- reformovaný socializmus na národných princípoch. Je len na nás aký postoj zaujmeme! Budeme sa naďalej slepo prizerať, ako asociálni cigánski paraziti a politici ničia prostredníctvom zvráteného kapitalizmu zem našich predkov, alebo konečne siahneme po radikálnych a účinných opatreniach?

Darmo si dnes sporíme peniaze, alebo kupujeme nehnuteľnosti, pretože pokiaľ hodnoty nie sú kryté užitočnou ľudskou prácou, stanú sa bezcennými!

Marián Mišún