Casto myslim na zeny
Ktorym umreli deti
Ich hroza ma prepadne vzdy v tych najstastnejsich okamihoch
Ked sa na mna pozrie syn a prvykrat sa nahlas zasmeje
Ked ma pichne oslintanym prstom do oka
S nevinnym smiechom taha za vlasy
Ked potme sledujem
Ako mu spanok dviha spodok hrudnika
Spomeniem si na zeny
Ktorym umreli deti
Taketo male
Alebo aj vacsie
To je fuk
Predstavim si ten velky priestor chladiaceho boxu
Tie male tela v malych truhlach
Velke vo velkych
V malych hroboch na velkych cintorinoch
Velke hroby tiez
Rakvicky ako kociky
Kociky ako rakvicky
A celym mojim telom prejde taka hroza
Na ktoru ani nie je prirovnanie
Casto na ne myslim
Moja mila
Ze staci nieco
A vsetko to zmizne smahom ruky
Ako v tichu sedia vecer v kuchyni
Uvaria si caj
A myslia na tie deti
Casto myslim na tie deti
Ked to svoje hladkam po rasiacich vlasoch
Casto myslim na tie zeny
Ako aj oni prezivali toto stastie
Ako im je
Ako im je
Ja to viem
Ja to viem
.....................................................................................................................
Ďakujem.
Nejsem sice žena, ani dítě, ale můj syn se dožil pouhých 22 hodin.
Je to už cca 30 let, ale stále, skoro každý den, na něho myslím. Ani jsem ho neviděl - což je pro mne asi lepší. Jaký by byl? Čím by byl? Co by ho bavilo? Co by mu vadilo? Bylo by s ním více radostí, nebo starostí? Měl bych už vnoučata? Jaká by byla? Čím by chtěla být, co by je bavilo? Co bych jim všem uvařil? Jaká by byla jeho dívka, nebo žena?
Přibližně 11 000 dní. Nejsou to vždy trýznivé myšlenky, protože fantazie dokáže mnoho, ale nikdy to dobře neskončí. Protože se nikdy nic z toho nedozvím.
Jeho matka už děti má a i vnoučata, takže jí to prokletí asi už v hlavě nebydlí.
Ďakujem Mirka.
I za slzy, které jste mi dala.
Jsou úlevné.